Hodváb je prírodné textilné vlákno, ktoré vytvárajú húsenice rôznych druhov nočných motýľov, najmä však priadky morušovej – hodvábnika.

Je pozoruhodné, že dospelý hodvábnik žije len tri dni, počas ktorých znesie asi 400 vajíčok. Z nich sa po 10 mesiacoch vyliahnu malé trojmilimetrové húsenice. Tieto húseničky sa pažravo napchávajú morušovým lístím a vďaka tomu sa veľmi rýchlo zväčšujú a rastú. Keď sú patrične veľké a tučné, čo je asi po dosiahnutí 30 - násobku ich pôvodnej dĺžky, dobre sa zakuklia do zámotku – kokónu, obaleného hodvábnym vláknom.
V tomto štádiu už nastupuje človek, túžiaci získať jedinečné hodvábne vlákno. Kokóny pozbiera a ďalej rôzne spracúva, až kým získa žiadané hodvábne vlákno. Je takmer nepredstaviteľné, že jeden kokón má na sebe namotané až 4 km dvojvlákna. Z tejto úctyhodnej dĺžky je toho najušľachtilejšieho vlákna len asi 1 000 metrov, získaných z vnútornej časti kokónu (tzv. nekonečné vlákno). Z ostatných častí zámotku sa získava menej kvalitné hodvábne vlákno.
Na získanie kilogramu surového hodvábu je potrebné odvinúť vlákno až z 30-tich tisícok kokónov. Teraz už chápeme, prečo je pravý hodváb taký vzácny a drahý.

Tajomstvo výroby hodvábu čínski výrobcovia žiarlivo strážili a ukrývali pred svetom viac ako dve tisíc rokov a tým sa stala výroba hodvábu najlepšie stráženým tajomstvom v histórii ľudstva.
Hodvábna látka patrí po tisícročia k najušľachtilejším textíliám, ktorej neobyčajné vlastnosti sa vyvažovali zlatom. Tajomstvá jej výroby sa storočia žiarlivo strážili a strážia. Dokonca ani prudký rozvoj výroby umelých vlákien nedokázal nahradiť jedinečné vlastnosti prírodného hodvábu.

Zvláštnou vlastnosťou hodvábu je jeho prispôsobivosť rôznym teplotám. V studenom počasí dokáže príjemne hriať, a naopak v horúcom lete príjemne chladí. A navyše, dobre prijíma vlhkosť, ktorú následne odparuje, takže odev nepôsobí vlhkým dojmom.